Bola raz jedna..čo tak „Konoha“?


Bola raz jedna..čo tak „Konoha“?


Veľa z vás sa ma pýta: „Prečo práve sushi?“ „Čo ťa to vôbec napadlo?“ Niečo málo je spomenuté v časti O nás na našom webe, ale rada by som o tom porozprávala viac.
.

Za všetko mohla v roku 2012 moja kamarátka, ktorá ma oslovila s tým, že by si rada otvorila sushi bar v Trenčíne. A do svojho týmu chcela práve mňa. Hovorím si super! Veď sushi som nikdy v živote ani len nejedla, ale veď čo môže byť na tom také ťažké? Variť predsa viem! A tak ma vzala na sushi večeru, pojedla som pár kreviet aj s chvostíkom ( ach tie začiatky). Vedela som, že idem do toho! Sushi a japonská kuchyňa vôbec je krásna, precízna a kreatívna. Nebojte sa, nebolo to len tak, všetko som sa naučila, a nie… nebola som na týždňovom kurze v Japonsku. Pekne doma, na Slovensku, krv a pot, veľká drina a ešte väčšie sny. Postupne sme spolu s mojím učiteľom začali zostavovať menu, vyberať inventár do kuchyne, robili sme ochutnávky, dolaďovali posledné drobnosti pred otvorením. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Táto skúsenosť mi dala základ na to, aby som druhé otvorenie reštaurácie zvládla jednoduchšie.
Po dvoch rokoch mi začalo byť tesno a potrebovala som ísť ďalej, spoznať nových ľudí a nové jedlo. Posunúť sa. V Brne som už mala základňu a bol tu príjemný sushi bar, kde ma prijali. Tu som sa spoznala s Martinom. Bola som síce nová, no sadli sme si a v kuchyni nám to spoločne hralo! Nové nápady sme s Martinom začali dávať dokopy a šlo to ako po masle. Hostia boli spokojní, my tiež, no majiteľovi sa zunovalo gastro, a tak nám dal vedieť, že čoskoro zatvorí. Nevedeli sme čo ďalej. Do sushi sme sa zamilovali a vedeli sme, že v tomto smere chceme pokračovať po svojom. No nehovorím že sme sa nebáli! Bolo to frustrujúce.
No ako sa hovorí, na každého niekde čaká šťastie. A na nás sa už pomaly valilo. Môže za to jedna špecifická rodina. Rodina, ktorá bola našim hosťom každý týždeň. Z hostí sa stali kamaráti a tí zachytili naše túžby a rozhodli sa posunúť nás. Dať nám šancu. Videli v nás potenciál a chceli nám pomôcť. A tak prišli s ideou. „Nachystajte podnikateľský plán a niečo vymyslíme.“
Plán sme vypracovali spoločne, predsalen, boli sme ešte len kuchári, a vedeli sme akurát, kde kúpiť hrnce. Ale že je potrebné to aj niekomu povedať, napríklad účtovníčke („My potrebujeme účtovníčku?“), to nám akosi unikalo.
Idea bola jasná. Chceme variť to najlepšie jedlo, z top surovín a voziť ho priamo k ľuďom. Chceme priniesť ľuďom viac, ako len rybu v ryži. A tak začal šialený kolotoč vybavovania.
Od názvu, loga, hygieny, dodávateľov, úradov, prehliadok priestorov. Až po prvé nákupy ubehlo pol roka. Človek sa každým dňom učí a učili sme sa aj my. Vedeli ste, že keď zavoláte na hygienu, sú prekvapení? Vedeli ste, že vytvorenie loga netrvá hodinku? A že keď chcete príjmať online objednávky, potrebujete web? Viete, koľko odtieňov ružovej existuje? Stovky! Napríklad tú našu ružovú sme pomenovali „púdrový losos“. Kamoši, za toto vám patrí veľké verejné Ďakujem!.

A tak sme tu. Ako sa hovorí: Malé ale milé. Sme výrobňa s rozvozom výrobkov – takto nejako nás zaškatuľkovali. Sme na Minskej, v rovnakej budove ako Ocean. Presne! S rybami sme to vyhrali J
Je pravda, že keď k nám prídete, nebudete si mať kam s rodinou sadnúť. Nemáme obývačku ani barové stoličky. No keď si prídete vyzdvihnúť sushi osobne, uvidíte nás priamo v kuchyni kde sa to všetko deje. Tým, že väčšinu času Martin rozváža, pravdepodobne tam nájdete mňa. A tak ak budete mať chuť na sushi a pôjdete okolo, prídite si zobrať svoju krabičku. Pozývam vás na kus reči. O sushi a vôbec

  • health education

    Thanks very nice blog!

  • learning styles

    Hello my friend! I wish to say that this post is amazing, great written and come with almost all vital infos. I’d like to see more posts like this .